Asi žiadnej inej kapele sa nepodarilo až po okraj naplniť význam svojho mena tak, ako nórskym MAYHEM, ktorých názov má aj dnes, po mnohých rokoch od smutne známych historických udalostí, tak hrôzostrašnú auru. Extrémne témy šli ruka v ruke s extrémnou hudbou od nepamäti, avšak táto partia (vtedy) mladíkov prekročila dovtedy jestvujúce aspoň formálne hranice smerom k absolútnym a dodnes ťažko pochopiteľným extrémom. Objavením sa MAYHEM na scéne došlo, okrem neskôr medializovaných skutkov, aj k posunutiu extrémnej hudby do predtým nevídanej krajnosti.

Vydanie „Deathcrush“ sa považuje za jeden z prvopočiatkov dodnes azda najkontroverznejšieho štýlu. Áno, v tom čase tu boli VENOM s už čistejšou produkciou na „Calm Before The Storm“, Quorthon chystajúci kľúčový počin „Blood Fire Death“, či CELTIC FROST, vtedy experimentujúci s jemnejšími polohami na legendárnom „Into The Pandemonium“, ktorí sa v podzemí tešili patričnej a zaslúženej popularite. Avšak až MAYHEM svojou kratučkou, sotva dvadsaťminútovou nahrávkou nanovo definovali extrémny metal.

„Demonic laughter your cremation
Your lungs gasp for air but are filled with blood
A sudden crack as I crushed your skull...“

Presne túto násilnícku poéziu smrti produkuje do absolútneho chaosu nástrojov Maniacovo hrdlo po nevinnom intre „Silvester Anfang“ z dielne Conrada Schnitzlera. A prvý nádych je aj dnes možný až po približne dvoch minútach, kedy sa ozve notoricky známy chorobný riff. Dobová žánrová estetika gore lyriky už možno pôsobí po rokoch trochu úsmevne, no v spojení s tak primitívnou agresívnou hudbou funguje stále dokonale. Dokazuje to aj fakt, že „Deathcrush“, „Chainsaw Gutsfuck“ alebo „Pure Fucking Armageddon“ predstavujú dodnes koncertné stálice, ktorých pódiová interpretácia extrémnosťou v ničom nezaostáva za vyspelejšími kompozíciami z novšej tvorby. Koľko starých skupín sa takým niečim môže po dvadsiatich rokoch pochváliť? Aj texty ostatných skladieb predstavujú nádherný dokument svojej doby, ktorý by sa dnes už len ťažko dal napodobniť, hoci kľúčové obdobie nasledovalo až príchodom Deada a Hellhammera. „Deathcrush“ je skutočným masakrom aj po zvukovej stránke, na svoju dobu mimoriadne zbesilú a rýchlu muziku so štekanými heslovitými textami nejde odlúčiť od špecifickej lo-fi produkcie, ktorej čaro dnes uctievaním pamiatky starých thrashových kapiel úspešne znovu objavujú a reprodukujú DARKTHRONE.

MAYHEM to vtedy v hlbokej puberte len ťažko mohli chápať, ale vydaním „Deathcrush“ otvorili celkom nový žáner, ktorý zásadným spôsobom ovplyvnil dianie na scéne počas celého nasledujúceho desaťročia a vyrástol do nespočetných podôb. A hoci odvtedy uplynulo mnoho rokov a black metal sa v mnohých ohľadoch stal karikatúrou seba samého, „Deathcrush“ spolu s hŕstkou vyvolených dobových diel nestráca nič zo svojej brutálnej krutosti a neopakovateľnej chorobnej atmosféry.

„Violent torture,
Death has arrived,
Armageddon,
Terror and fright,
Bleeding corpses,
Rotting decay

Anarchy,
Violent torture,
Antichrist,
Lucifer,
Son of satan
Pure Fucking Armageddon

Pure Fucking Armageddon!“